Významné osobnosti

Štefan Šmálik 

Štefan Šmálik sa narodil 17.decembra 1908 v Nižnej Šuňave. Vychodil 6-ročnú ľudovú školu v Šuňave. Po jej ukončení pomáhal rok doma otcovi na hospodárstve. Po vzore brata Jána sa prihlásil na Gymnázium v Levoči, kde v rokoch 1921 – 1923 aj študoval. VStefan Smalik roku 1923 sa rodina Šmáliková presťahovala do Smižian a otec, aby zarobil na štúdia pre deti, odišiel do Kanady odkiaľ sa vrátil po šiestich rokoch s podlomeným zdravím. Po presťahovaní nastúpil Štefan Šmálik na Štátne reálne gymnázium v Spišskej Novej Vsi (1923 – 1926). Vďaka úspechom v štúdiu mu bolo umožnené študovať ako štipendistovi na Carnotovom lýceu vo francúzskom Dijone, ktoré ukončil baccalaureátom v roku 1929. Po návrate sa rozhodol pre štúdium teológie na Spišskom seminári v Spišskej Kapitule.

Za kňaza bol vysvätený 8.januára 1934. Začal pôsobiť ako administrátor a učiteľ náboženstva v Tvrdošíne, neskôr v Liptovskom Mikuláši. Počas rokov 1938 – 1946, keď pôsobil ako farár v Hybiach našlo na fare útulok a obživu mnoho evakuantov. V obci zorganizoval dve misie. Po prechode frontu vyučoval ruštinu. V septembri 1946 odišiel do Bratislavy, kde sa stal stredoškolským učiteľom náboženstva. Súčasne študoval na Univerzite Komenského ruštinu a dejepis.

Pre jeho veľký vplyv na študentov ho zbavili profesúry, v roku 1951 zatkli a po troch rokoch vyšetrovacej väzby bol 24.-30.apríla 1954 súdený spolu s ďalšími, tzv.záškodníckou skupinou vatikánskej katolíckej stolice. Bol obvinený z vyzvedačstva a velezrady a odsúdený na 13 rokov väzenia. Až po 11 rokoch mu bola udelená amnestia prezidentom Novotným.

Jeho žiadosť pracovať v pastorácii bola zamietnutá, preto musel pracovať ako skladník v mlyne. Až od roku 1965 mu bolo vyhovené, po roku ako kaplán v Spišskom Podhradí bol farárom v Liptovskom Trnovci, Tvrdošíne a Oravskom Bielom Potoku, kde 21.decembra 1991 zomrel. Pochovaný bol 24.decembra 1991 na cintoríne v Tvrdošíne.

Štefan Šmálik sa už počas svojho prvého pôsobenia v Tvrdošíne začal zaoberať štúdiom histórie Oravy, bádal v oravských archívoch a prispieval do regionálnej tlače. Po prepustení z väzenia a návrate do pastorácie sa vrátil k literárnej činnosti. Venoval sa tiež histórii Veľkomoravskej ríše a činnosti Cyrila a Metoda. Vydal 22 samostatných publikácií, preložil knihu Portrét Marty Robinovej od Jeana Guitana. Venoval sa tiež inventarizácii kapitulskej knižnice, pomáhal pri výskume keltskej mince, zorganizoval petíciu za prepustenie uväznených františkánov a verejne písal o problémoch, ktoré boli spojené s vyučovaním náboženstva. V roku 1992 bola na jeho počesť v Tvrdošíne zriadená Cirkevná základná škola Štefana Šmálika.

 

Michal Mrkva 

MrkvaMichal Mrkva sa narodil 23.septembra 1900 vo Vyšnej Šuňave. Študoval na gymnáziu v Levoči a Trnave, kde v roku 1920 zmaturoval. Teológiu študoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde bol roku 1931 promovaný za doktora teológie. Po vysvätení v roku 1924 bol kaplánom v Hruštíne a Veličenej, odkiaľ odišiel roku 1927 za profesora teológie a prefekta kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Roku 1933 prevzal vedenie fary v Bzinách na Orave. Do roku 1950, keď bol zaistený, sa venoval organizovaniu odbočiek Združenia katolíckej mládeže a Katolíckej akcie na Orave, v Kňažnej obnovil kostol, v mokradskom kaštieli zriadil charitatívny domov. Vo väzení strávil desať rokov.

Po návrate z väzenia žil v Košiciach, v rokoch 1967 – 1969 prevzal vedenie duchovnej správy Ústavu sociálnej starostlivosti o mládež v Osadnom na poľských hraniciach, odkiaľ odišiel do pastorácie v Oravskom Bielom Potoku. Tu počas svätej omše 19.augusta 1970 zomrel. Pochovaný je v Krivej na Orave.

Vdp.ThDr.Michal Mrkva po návrate niekoľkokrát navštívil rodnú obec, kde v roku 1964 tajne slúžil svätú omšu. Bol publicistom, príkladným kňazom a pedagógom, na ktorého jeho rodáci nezabudli.

 

Vdp. Jozef Kožár, Kňaz  

Jozef KozarJozef Kožár sa narodil 29.mája 1923 v Liptovskom Mikuláši. Študoval v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Tu medzi jeho záľuby patril gregoriánsky spev. Po ukončení štúdia teológie bol vysvätený 29.júna 1947 a stal sa kaplánom v Kežmarku.

Po niekoľkých rokoch väzenia v päťdesiatych rokoch bol prinútený vykonávať rôzne manuálne práce. Z dôvodu nedostatku kňazov v šesťdesiatych rokoch ho opäť prinavrátili do pastorácie. Stal sa kaplánom v Poprade a od roku 1967 farárom v Nižnej Šuňave. Šuňavčania si ho rýchlo a hlboko obľúbili. Učil ich nie napomínaním alebo trestaním, ale predovšetkým slovom a svojím duchovným životom. Preto keď roku 1985 náhle ťažko ochorel, celá farnosť sústredila svoje modlitby za jeho uzdravenie. Jeho smrť ich nečakane zastihla počas vianočných sviatkov. Jozef Kožár zomrel 25.decembra 1985 v Šuňave a pochovaný je na miestnom cintoríne v dolnej časti obce.

 

Ján Mišianik 

MisianikJán Mišianik sa narodil 11.októbra 1914 v Nižnej Šuňave. V rokoch 1920 – 1926 navšteval ľudovú školu v Nižnej Šuňave, 1926 – 1934 Gymnázium v Levoči. Neskôr študoval klasickú a slovanskú filológiu na Karlovej univerzite v Prahe a v rokoch 1938 – 1940 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Pôsobil ako učiteľ na gymnáziu, pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave, riaditeľ knižnice SAV, vedúci sekretariátu SAV a vedecký pracovník Literárnovedeckého ústavu SAV v Bratislave. Vo svojej práci sa venoval výskumu archívov a knižníc na Slovensku a neskôr aj zahraničí. Redigoval bibliografický mesačník Literárne zvesti, vydal doplnky a opravy Riznerovej bibliografii. Nové poznatky priniesol v ´prácach Dejiny levočského kníhtlačiarstva a Stredoveká knižná maľba na Slovensku. Zároveň bol autorom množstva ďalších prác a štúdií, editorom a prekladateľom z poľskej a francúzskej literatúry.

Zomrel 15.novembra 1972 v Bratislave. Šuňavčania si uctili jeho pamiatku 27.augusta 1997, kedy sa v rámci bibliografických dní konal seminár o živote a diele Jána Mišianika v Tatranskej Lomnici a zároveň spomienkový večer v Šuňave.

 

Oľga Harmanová-Ondrejová 

OlgaOľga Harmanová-Ondrejová sa narodila 19.januára 1907 vo Vyšnej Šuňave. Ľudovú školu a gymnázium ukončila v Ružomberku. Po dvoch rokoch štúdií na FF UK v Bratislave učila na ľudových školách v Bratislave, Košiciach a Martine.

Od roku 1941 bola manželkou Ľuda Ondrejova. Venovala sa rozprávkovej tvorbe pre deti. K najpozoruhodnejším patrí jej prvotina Cupinôžka.

Zomrela 23.augusta 1950 v Bratislave. Tu je pochovaná.

 

Vdp. Gejza Findura

Gejza Findura*18. apríla 1918 obci Tribš    †18. augusta 2002

Kňazskú vysviacku prijal 13. júna 1943 v Spišskej Kapitule. Ako kaplán pôsobil v Lokci a Zákamennom, ako správca farnosti v Liptovskej Lužnej, v rokoch 1950-1967 v Šuňave, potom vo Vysokých Tatrách a jeho posledným pôsobiskom bola Štrba. Na pôsobisko v Šuňave nastúpil po ťažkých udalostiach, kedy občania Šuňáv boli režimom trestaní za svoju vzdorovitosť, kedy sa rázne postavili na ochranu svojho vtedajšieho kňaza Františka Martinku. Počas jeho pôsobnosti v Šuňave bol renovovaný Kostol sv. Mikuláša. Kostol všetkých svätých bol nanovo omietnutý, bola dobudovaná prístavba, boli vymenené lavice. Od roku 1994 žil na zaslúženom odpočinku v Šuňave v rodine Pavla Lesnického. Pochovaný je na cintoríne v nižnej časti Šuňavy.