V nových časoch 1945 - 1989
Politický a administratívny vývoj
Ukončenie II. svetovej vojny, oslobodenie, príchod Červenej armády, obnovenie Československej republiky a vývoj v povojnových rokoch 1945 – 1948 priniesli mnoho zmien v politickom, ekonomickom i spoločenskom živote.
Obce Nižná a Vyšná Šuňava boli oslobodené Červenou armádou v noci z 29. na 29.januára 1945. Po rozpustení HSĽS a jej zložiek Hlinkova garda a Hlinkova mládež bola 1.apríla 1945 vo Vyšnej Šuňave založená Komunistická strana Slovenska s približne 40 členmi. O niekoľko dní neskôr vznikla Demokratická strana s približne 100 členmi, pričom časť členov KSS prešla do DS.
Prvého apríla 1945 boli uskutočnené nové oficiálne voľby funkcionárov a členov MNV v budove štátnej ľudovej školy za prítomnosti asi 200 občanov obce. Februárové zmeny v roku 1948, kedy moc v štáte prevzala do rúk Komunistická strana Československa na čele s Klementom Gottwaldom, znamenali rozpustenie MNV a zánik Demokratickej strany v obci.
Rok 1950 sa nezmazateľne zapísal do pamäte obyvateľov i histórie obce. V noci 10.júna zobudili obyvateľov obce výstrely, výbuchy a žiara na hornom konci Nižnej Šuňavy. Po obci sa pohybovali tmavé postavy so zbraňami v rukách, nastala panika. Prvé úvahy obviňovali banderovcov z prepadu obce, neskôr, na základe správ o uskutočňovaní Katolíckej akcie na Slovensku, kohosi napadlo, že prišli po farára. Strhla sa bitka medzi obyvateľmi a príslušníkmi Ľudových milícií, ktorí prišli bez ohlásenia na Šuňavu cvičiť. Zrejme to bola skôr zámienka, aby vyprovokovali obyvateľov obce. Pušky, sekery a palice spôsobili mnoho zranení na oboch stranách. Prečo vtedajšie vedenie KSS vybralo práve takýto spôsob "ohýbania" ľudí a prečo práve Šuňavčanov? K rozhodnutiu iste prispelo i to, že podľa vedenia KSS bol v obci "veľmi reakčný farár, ktorý má celú obec pod vplyvom".
Ticho a nezodpovedané otázky trvali do pondelka 12.júna 1950. Dedinu obsadili vojaci, miliciónari i príslušníci ZNB v počte asi 750 mužov. Bez výberu povyťahovali Šuňavčanov z domov a odvliekli ich do Svitu, kde ich bili po holých telách pendrekmi, bili hlavy o múr a stúpali a skákali po ľuďoch. Po troch dňoch časť zatknutých odviezli do Košíc, časť sa v zúboženom stave vrátila domov.
Dvadsiatehodruhého júna 1950 podal krajský veliteľ ŠtB v Košiciach trestné oznámenie na obyvateľov Šuňavy pre podozrenie z trestného činu vzbury a 17.januára 1951 štátny prokurátor podal žalobu na 19 obvinených. Pred Štátnym súdom v Bratislave, na hlavnom pojednávaní stáli už iba piati: farár František Martinka, Ján Omasta – Uhlík, Michal Dunaj, Ján Kulach a Štefan Zajac, pretože začiatkom marca 1951 bola Anna Omastová a spol. prepustení na slobodu. Najvyšší trest dostal farár Martinka, ostatní vrátili domov, pretože vo väzbe strávili viac ako rok, na ktorý ich odsúdili.
Do obrodného procesu v 60.rokoch vkladali všetci občania Československa veľké nádeje. Začiatkom januára 1968 prebral najvyššiu stranícku funkciu Alexander Dubček a koncom marca sa stal prezidentom Ludvík Svoboda. Tento proces priniesol do obcí záujemcov o udalosti z roku 1950. Štúdio krátkych filmov v Bratislave nakrútilo o týchto udalostiach dokumentárny film "Obec plná vzdoru". Film bol však zakázaný a premietnutá až v roku 1990.
Sľubne rozvíjajúci sa proces zastavil príchod spojeneckých vojsk v auguste 1968. Zásahy okupantov a likvidácia obrodného procesu skoncovali s ilúziami o reformovateľnosti komunizmu.
Prvého januára 1970 bol zriadený Obvodný národný výbor v Štrbe s pôsobnosťou pre Nižnú, Vyšnú Šuňavu a Liptovskú Tepličku.
Dvadsiatehotretieho augusta 1973 sa uskutočnilo verejné plenárne zasadnutie MNV o zlúčení obcí Nižná a Vyšná Šuňava, čo malo obyvateľom priniesť zlepšenie kultúrnych, spoločenských, pracovných a životných podmienok. Obyvatelia so zlúčením súhlasili. Oficiálne boli obe obce zlúčené 1.januára 1974 pod názvom Šuňava.
Obyvateľstvo
Podľa prieskumov v roku 1950 žilo v Nižnej Šuňave 640 obyvateľov v 145 obývaných domoch, v roku 1961 762 obyvateľov v 159 domoch. Vo Vyšnej Šuňave žilo v roku 1950 689 obyvateľov v 150 domoch a v roku 1961 807 obyvateľov v 170 domoch.
V čase zlučovania obcí bolo v Nižnej Šuňave 851 obyvateľov, vo Vyšnej Šuňave 856 obyvateľov, nová obec mala spolu 1707 občanov.
V roku 1960 bolo zistené, že vo Vyšnej Šuňave v rómskej osade boli tri domy, z toho dva obývané. V nich žili dve rodiny s 21 Rómami. V roku 1970 bolo vo Vyšnej Šuňave 22 Rómov bývajúcich v štyroch chatrčiach. V Nižnej Šuňave žilo v roku 1965 43 Rómov v piatich rodinách.
Hospodárstvo
Počas prechodu frontu a krátko po oslobodení zásobovanie obyvateľov nefungovalo. Ceny tovarov "na čierno" boli vysoké, napríklad 1 vajce stálo 20,-Kčs, 1 pár 4-týždňových prasiat 7000,-Kčs, 1 škatuľka zápaliek 10,-Kčs.
Vlastníci pôdy sa popri hospodárení na nej zamestnávali zvážaním dreva z lesa (furmankou). Povojnový rozvoj priemyslu priniesol zmenu do zamestnania obyvateľov Šuňavy. Prevažne mladí obyvatelia začali odchádzať za prácou do neďalekého Svitu. Vo Vyšnej Šuňave pôsobilo aj niekoľko živnostníkov. Časť obyvateľov sa po II.svetovej vojne vysťahovala na majetky po odsunutých Nemcoch do Veľkého Slavkova a Mlynice.
Obec nemala a dodnes nemá železničné spojenie. Najbližšia železničná stanica je v Štrbe, asi 4 km od obce.
Po ukončení vojny bol vyhlásený tzv.systém viazaného hospodárstva. Na potraviny, obuv, textil a ďalší tovar boli zavedené lístky. V roku 1946 sa uskutočnila celoštátna výmena kolkovaných peňazí. Následne v roku 1953 sa v Československu uskutočnila menová reforma, ktorá zhoršila majetkové pomery obyvateľstva. Tristo Kčš boli vymieňané v pomere 5:1 na osobu a ďalšie peniaze už v pomere 50:1.
V povojnovom období pôsobilo v obci viacero urbárskych spoločenstiev. Ich majetky na základe zákona SNR č.2/1958 boli prevzaté do správy štátu a v roku 1992 na základe reštitučných zákonov opätovne vrátené občanom.
Prvého novembra 1956 bol vo Vyšnej Šuňave zriadený poštový úrad s pôsobnosťou aj pre Nižnú Šuňavu. V roku 1963 bola na pošte zriadená pobočka Štátnej sporiteľne Poprad.
Súkromné majetky (predajne a hostince) boli na základe znárodňovacích zákonov roku 1948 poštátnené a stali sa majetkom družstevnej organizácie Jednota.
Po zriadení JRD v obciach nastala zmena v hospodárení obyvateľov. Prestal zhon po nákupoch pozemkov, obyvatelia sa začali venovať výstavbe domov, modernizovaniu zariadenia domov a nákupu elektrospotrebičov. Vôbec prvý osobný automobil v obci vlastnil farár Gejza Findura. Zriadenie JRD sa odzrkadlilo aj v zamestnaní obyvateľstva. Ženy boli zamestnané prevažne v JRD, muži pracovali v štátnych lesoch a svitovských podnikoch Chemosvit, Tatrasvit, Mäsopriemysel či Východoslovenské pekárne. V oboch obciach bolo zriadených aj niekoľko prevádzkární, napr.stolárska dielňa, elektroinštalatérska dielňa či kameňolom a prevádzkáreň dolovania piesku.
Na jar roku 1977 bol v obci vykonaný prvý odvoz domového odpadu prostredníctvom podniku miestneho hospodárstva zo Svitu.
V roku 1984 bolo dané do užívania reštauračné zariadenie, v ktorom bolo zabezpečené aj stravovanie pre žiakov základnej školy. Slúžilo aj na organizovanie celoobecných spoločenských akcií a usporiadanie rôznych rodinných osláv.
Poľnohospodárstvo
Jedným z hlavných spôsobov zamestnania obyvateľov obce v povojnovom období bolo poľnohospodárstvo. Vo Vyšnej Šuňave pôsobilo 152 jednotlivo hospodáriacich roľníkov na pôde o výmere 507 ha, v Nižnej Šuňave ich bolo 148, obhospodarovali 1020 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 448 ha ornej, 340 ha lúk a 241 ha pasienkov.
Po IX.zjazde KSČ, na ktorom bola stanovená úloha socializácie dediny boli v obci často vykonávané pohovory s roľníkmi, prednášky a agitácia pre podpisovanie prihlášok do JRD. Jednotné roľnícke družstvo bolo v Nižnej Šuňave založené 22.marca 1959. Prvoradými úlohami JRD bolo sceľovanie pôdy, výstavba hospodárskej budovy (kravína) vo dvore JRD, neskôr zemiakárne a sýpky.
JRD vo Vyšnej Šuňave bolo založené 108 členmi na zakladajúcej členskej schôdzi 16.februára 1958. Scelili 5700 parciel v chotári Vyšná Šuňava, 1200 parciel z chotára Štrba a 200 parciel v chotári Nižná Šuňava. Vo funkcii predsedu pôsobili Jozef Handzuš (1958 – 1962) a Michal Muránsky (1962 – 1989). Zlúčením obcí došlo ku zlúčeniu aj JRD pod názvom JRD Šuňava.
Chotár JRD (teraz) PD v Šuňave je najvyššie položený na Slovensku. Jeho priemerná nadmorská výška je 871 m n.m. Pôda tu nie je veľmi úrodná, zaraďuje sa k tzv.pasienkovo-oráčinovému typu, podnebie je drsné. Základ rastlinnej výroby tvorili obilniny, zemiaky, krmoviny a technické plodiny. Chov hovädzieho dobytka a oviec s uzatvoreným obratom stáda tvorili výrobné zamerania živočíšnej výroby.
V roku 1977 boli preinvestované 4 mil. Kčs do zúrodnenia 120 ha bažinatej pôdy v lokalite Dolina a Hrbky. JRD bolo jediným výrobným podnikom v obci. Podieľalo sa, spolu s MNV, na združovaní finančných prostriedkov určených na výstavbu a zveľaďovanie obce.
Výstavba
V povojnovom období bolo prvoradou úlohou oprava a rekonštrukcia vojnou zničených objektov a ciest. Pokračovala tiež výstavba cesty cez obce.
Elektrifikácia oboch obcí sa uskutočnila v roku 1955.
Už v päťdesiatych rokoch pociťovala Vyšná Šuňava potrebu vybudovať nový cintorín. Tento problém bol vyriešený až v roku 1973 postavením nového cintorína na severnej strane obce smerom na Vysoké Tatry.
V rovnakom období sa prejavila i potreba opravy vodovodu vo Vyšnej Šuňave, postaveného začiatkom storočia. Slabá výdatnosť prameňa a poškodené potrubie sa podpísali pod nedostatok vody a nútené odstávky. Generálna oprava vodovodu prebehla v rokoch 1961 – 1962. V roku 1973 sa východná časť obce napojila na novovybudovaný vodovod z Nižnej Šuňavy.
V rokoch 1954 – 1956 bola vo Vyšnej Šuňave vykonaná generálna oprava požiarnej zbrojnice, výstavba cesty cez obec, oprava budovy MNV, stavba hasičskej zbrojnice a prístavba garáže pre požiarne vozidlo. V roku 1959 bol postavený miestny rozhlas. V roku 1963 boli asfaltované cesty cez obec.
Čakáreň ČSAD v Nižnej Šuňave bola postavená v roku 1958. V nasledujúcom roku prebehla rekonštrukcia miestnej požiarnej zbrojnice. V roku 1969 bol postavený Dom smútku.
V Nižnej Šuňave ešte v 60.rokoch nebol vodovod. S výstavbou vodovodu sa začalo v roku 1969 od studne z Piercka. Začiatkom 70.rokov sa začalo s výstavbou chát v priestore pri Čiernom Váhu.
Po spojení najpálčivejšou úlohou v oblasti výstavby bolo postavenie verejných budov. Bývalá Nižná Šuňava predala Jednote svoj urbársky kultúrny dom, v ktorom bol dovtedy umiestnený MNV. Budova MNV vo Vyšnej Šuňave bola asanovaná. S výstavbou novej budovy sa začalo na jar 1978 a dokončená bola v roku 1980.
V roku 1980 zrekonštruovali elektrickú sieť a začala realizácia prístavby a nadstavby ZDŠ. V roku 1983 začali Podtatranské reštaurácie výstavbu závodu verejného stravovania, ktorý bol slávnostne otvorený 5.júla 1984. V roku 1987 opravili požiarnu zbrojnicu, dokončili 6-bytovú jednotku pre JRD, odvodnili futbalové ihrisko a obyvatelia svojpomocne vybudovali autobusovú čakáreň na Hrbkoch. 29.januára 1988 sa konalo slávnostné otvorenie kultúrneho domu.
Cirkev
V čase oslobodenia obcí boli takmer všetci obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy rímskokatolíckeho vierovyznania a ich spoločná farnosť mala sídlo v Nižnej Šuňave. Farárom od roku 1945 bol František Martinka, ktorý bol zatknutý počas udalostí v roku 1950 a po vykonaní takmer päťročného trestu sa do obce už nevrátil. Prvého júla 1946 sa v obci konala po štrnástich rokoch birmovka, na ktorej sa zúčastnilo takmer 400 birmovníkov z oboch obcí.
Nástupcom Františka Martinku sa na krátky čas stal v roku 1950 vdp.Anton Toth a ešte v tom istom roku ho nahradil farár Gejza Findura. V Šuňave zotrval až do roku 1967. Počas jeho pôsobenia obyvatelia brigádnicky renovovali kostol vo Vyšnej Šuňave a ku kostolu Všetkých svätých v Nižnej Šuňave bola dobudovaná prístavba, vymenené lavice a nová omietka.
V rokoch 1967 – 1985 pôsobil ako farár Jozef Kožár. Zomrel 25.decembra 1985 v Šuňave a je pochovaný na miestnom cintoríne v dolnej časti obce. Za jeho pôsobenia pribudol v roku 1970 zvon hmotnosťou 450 kg a s nápisom: AD 1970 FECIT F.SVEEDA JS, KH, FR, IV a menší zvon s váhou 380 kg. Jeho zásluhou sa kostoly vo Vyšnej aj Nižnej Šuňave dočkali výrazných rekonštrukčných prác.
Nástupcom Jozefa Kožára sa 24.júna 1986 stal farár Stanislav Kaník. Po príchode pokračoval v snahe svojho predchodcu zrekonštruovať farský kostol Všetkých svätých v Nižnej Šuňave. To sa podarilo v roku 1988 za aktívnej pomoci obyvateľov obce. Hneď nasledujúci rok bola započatá oprava Kostola sv.Mikuláša vo Vyšnej Šuňave. Obyvatelia tu odpracovali takmer 20-tisíc brigádnických hodín.
Školstvo
Po ukončení II. svetovej vojny existovali v Nižnej i Vyšnej Šuňave štátne ľudové školy. Obe boli trojtriedne. V školskom roku 1946/47 bola v Štrbe zriadená Štátna obvodová meštianska škola, ktorú začali navštevovať aj žiaci VI.-VIII.ročníkov z Nižnej a Vyšnej Šuňavy. V školskom roku 1947/48 bola vo Vyšnej Šuňave zriadená Ľudová škola hospodárska. V roku 1949 boli ľudové školy hospodárske nariadením Povereníctva školstva zrušené. Ich nástupcami sa stali základné školy roľnícke, v Šuňave však takáto škola zriadená nebola.
V päťdesiatych rokoch sa zo škôl vytratilo náboženstvo, motlitby boli nahradené Piesňou práce. V roku 1951 bola na Národnej škole vo Vyšnej Šuňave založená pionierska organizácia. V školách pôsobili čitateľský, mičurinský, divadelný, tanečný, požiarnicky, ateistický, zdravotný, recitátorský a prírodovedný krúžok. V zimnom období 1959 – 60 sa prvýkrát začalo vyučovať v Družstevnej škole práce vo Vyšnej Šuňave, ktorú ako závodnú školu JRD navštevovalo 29 členov.
Budovy oboch škôl vyžadovali vzhľadom na svoj vek neustále prestavby. V roku 1960 boli zriadené deviate ročníky a národné školy boli premenované na základné deväťročné školy. Vzhľadom na obmedzené priestory žiaci 6.-9.ročníkov naďalej navštevovali ZDŠ vo Svite. Od školského roku 1969/1970 títo žiaci začali navštevovať novopostavenú ZDŠ v Štrbe.
V dôsledku zlúčenia obcí došlo k zlúčeniu aj základných škôl. Vyučovalo sa v škole vo Vyšnej Šuňave, v budove ZDŠ v Nižnej Šuňave bola umiestnená materská škola.
V roku 1980 začali budovať prístavbu a nadstavbu ZDŠ. Škola tak v roku 1982 získala tri nové učebne. V roku 1988 začala svoju činnosť školská jedáleň.
V roku 1946 bola vo Vyšnej Šuňave zriadená štátna detská opatrovňa s výchovným jazykom slovenským a jedným oddelením. V roku 1948 bol jej názov zmenený na materskú školu. MŠ sa vždy borila s nedostatkom miesta, čiastočné riešenie sa našlo po zlúčení obcí, keď sa MŠ presťahovala do budovy školy v Nižnej Šuňave. V roku 1978 bola pri MŠ otvorená kuchyňa.
Pre deti boli pravidelne usporadúvané výlety do prírody, karnevaly, posedenia pri jedličke, výstavky výtvarných prác a podobne.
Zdravotníctvo
V Nižnej a Vyšnej Šuňave po II. svetovej vojne zdravotné stredisko neexistovalo, obyvatelia museli k lekárovi dochádzať do Svitu.
V marci 1946 vypukla v obci Nižná Šuňava epidémia brušného týfusu, preto ONV v Poprade nariadil v obci karanténu.
V roku 1962 boli obce pridelené do zdravotného obvodu Štrba, kde ordinoval praktický, detský a zubný lekár. Obvodným lekárom bol MUDr. Ján Zubal. Po lieky museli obyvatelia chodiť do lekárne v Svite. Výraznejšia zmena v zdravotnej starostlivosti v obci prišla až po roku 1989.
Kultúra a šport
V roku 1945 boli v obciach zriadené miestne osvetové rady, ktoré sa starali o ľudovovýchovnú činnosť. Začiatkom päťdesiatych rokov boli pretransformované na osvetové besedy. Činnosť osvetových besied bola, aj napriek problémom, od začiatku aktívna. Od roku 1952 prichádzalo do Vyšnej Šuňavy raz mesačne kino Krajského filmového podniku a premietalo celovečerné filmy. Osvetové besedy usporadúvali oslavy, divadelné predstavenia, kurzy, prednášky, výlety a exkurzie. Pod ich správu spadali obecná knižnica (neskôr miestna ľudová knižnica), obecná kronika, kino, divadelné a iné krúžky.
Skupina hudobných nadšencov si v roku 1972 v Nižnej Šuňave založila beatovú skupinu The Bassadors.
Na podnet nového riaditeľa školy Ladislava Vargu sa od roku 1977 začalo každoročne v obci usporadúvať kultúrne podujatie Spieva celá dedina.
Jednou z najvýznamnejších kultúrnych zložiek v obci je folklórna skupina. Krojovaná skupina obyvateľov organizovala folklórne vystúpenia už v polovici 20.storočia. Jej oficiálne založenie inicioval etnograf PhDr.Ján Olejník, CSc. Už v januári 1972 folklórna skupina pripravila vystúpenie pre hostí z televízie z NDR. V roku 1973 bolo veľkou akciou súboru natáčanie filmu o veľkonočných zvykoch v obci s názvom "Ide jar, ide jar, bude i kúpačka".
Miestne ľudové knižnice usporadúvali rozprávkové popoludnia, hlasné čítania, besedy pre mládež i dospelých a rôzne čitateľské súťaže. Po dokončení budovy MNV v roku 1980 sa knižnice z domov Jozefa Cvanigu a Michala Hurčalu presťahovali do nej.
Jedným z najaktívnejších spolkov v obci je Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1956 bolo v Nižnej Šuňave založené dorastenecké požiarne družstvo. Aktívnymi členkami v oboch obciach boli aj ženy a dievčatá. V roku 1972 vo Vyšnej Šuňave získalo miestne družstvo pod velením Márie Muránskej a trénované Jozef Frančekom prvé miesto na celoslovenskej súťaži požiarničiek. Podarilo sa im vyhrať aj medzinárodnú súťaž v konkurencii 17 družstiev z celej Európy a Japonska v roku 1973 v Brne.
Po zlúčení oboch obcí v roku 1974 boli zlúčené aj ZPO vo Vyšnej a Nižnej Šuňave, od 1.mája 1987 bol však zbor rozdelený na dve organizácie. Požiarnici sa celú dobu od svojho vzniku aktívne podieľali aj na kultúrnej činnosti, napríklad pri nacvičovaní divadelných predstavení.
Aktívnou spoločenskou organizáciou v Šuňave bol aj Zväz slovenských žien na Slovensku. V roku 1952 sa zlúčil so Živenou a utvorila sa jednotná organizácia s názvom Živena – Zväz slovenských žien. Jej členky pomáhali pri výkupe mlieka, zúčastňovali sa brigád v obci, usporadúvali kultúrne podujatia.
Mládežnícka organizácia Československý zväz mládeže vznikla v roku 1949, od roku 1969 bol pretvorený na Socialistický zväz mládeže. SZM organizoval kvízy a besedy, návštevy múzeí, zber druhotných surovín, tanečné zábavy, výlety či nácvik spartakiády.
Založenie pobočky Červeného kríža v Šuňave v päťdesiatych rokoch urýchlila i neprítomnosť lekára v obci a nedostatok zdravotníckej starostlivosti. Členky Červeného kríža v spolupráci s obvodným lekárom prispievajú k zdravotnej uvedomelosti obyvateľstva, organizujú humanitnú činnosť v obci, starajú sa chorých v domácom ošetrení a pod.
Začiatkom šesťdesiatych rokov bola vo Vyšnej a Nižnej Šuňave založená spoločná organizácia Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Poslaním tejto organizácie bolo sprístupňovať informácie o politike, hospodárstve, kultúre a živote v ZSSR.
V roku 1966 bol založený Spolok chovateľov drobných zvierat a hydiny. Činnosť tohto spolku bola úzko spätá s činnosťou v JRD. V Nižnej Šuňave pôsobil Slovenský zväz včelárov.
Telovýchovná jednota Sokol v Šuňave bola založená v roku 1953 z iniciatívy Michala Jančíka, Jána Martona a Štefana Martona. Poslaním jednoty bolo organizovať športovú činnosť v obci, najmä futbal. Začínalo sa postavením futbalového ihriska. V roku 1975 bola premenovaná na TJ Družstevník Šuňava. Usporadúva Dni telovýchovy a športu, lyžiarske preteky, futbalové turnaje, členovia sa zapájali do súťaže o získanie odznaku zdatnosti. TJ každoročne usporadúva Memoriál Martina Jančíka, na počesť miestneho obyvateľa a futbalistu, jedného zo zakladajúcich členov TJ, ktorý veľmi mladý a v čase svojho aktívneho športového života nečakane zomrel.
K rozvoju športových aktivít v obci prispela aj miestna organizácia Zväzarmu. Jej činnosť bola zameraná hlavne na brannú výchovu obyvateľov. Tradične usporadúvali v letnom období Dukelský pretek brannej zdatnosti, v zimnom období to bol Sokolský pretek brannej zdatnosti. Družstvo Zväzarmu Šuňava bolo pravidelným účastníkom okresnej streleckej ligy.
Obec
Aktuálne počasie
dnes, piatok 6. 12. 2024
0 °C
-5 °C
sobota
7. 12.
0/-4 °C
nedeľa
8. 12.
2/-6 °C
pondelok
9. 12.
1/0 °C